Mnohokrát videný, mnohokrát ospevovaný,

no dnes už hnúšťanskými a rimavskosobotskými turistami

navštívený vrch ŽELEZNÍK, 814 m n. m. s významným ložiskom.

Na jeho úpätí krčiace sa a pomaly vymierajúce obce Turčok, Sirk, Rákoš a Nandraž. Cesty úzke, doprava riedka, kedysi jedno z najdôležitejších ložísk železnej rudy v Rakúsko-Uhorsku.

História ťažby železnej rudy na Železníku siaha do rímskych čias.

My sme sa naň vybrali z Revúcej. Druhú aprílovú sobotu sme teda zavítali do Stolických vrchov. Kým poslednú marcovú túru sme absolvovali za kraľovania pani zimy so všetkým, čo k nej patrí /sneh, vietor, hmla/, prvá aprílová túra bola za pekného a slnečného počasia. Z Revúcej do Sirka viedla modrá značka prevažne lesným terénom. Napriek tomu, že Sirk dnes patrí medzi obce s ubúdajúcim počtom obyvateľov, boli sme milo prekvapení čistotou a poriadkom v obci, novými chodníkmi, pekným parčíkom… .

A je to tu! Pred nami prvé prudšie stúpanie. Nič neprekonateľné, ale na zahriatie stačí. Z modrej prechádzame na žltú. Prvé jarné kvietky, hora v novom šate, za nami Tŕstie, v diaľke Sinec. Nebyť prekážky z plotu, ktorá nás delila od turistického chodníka, boli by sme na vrchu bývali o čosi skôr, ale aj tak sme to napriek prekážke všetci zvládli.

Cestou po hrebeni sa nám naskytli krásne pohľady na Kráľovu hoľu, Volovské vrchy, Slovenský kras, ale aj na južnú časť hraníc s Maďarskom. Čas na smerovníku zo Železníka do Rákoša síce ukazoval 40 min., ale nám to trvalo o niečo dlhšie. Žltá značka nás priviedla k takej nádhere, od ktorej sme sa dlho nevedeli odpútať. Mohutné, machom obrastené celé skaliská, či menšie skaly s množstvom otvorov. Nádhera! Jaskynné otvory z dôvodu veľkého nebezpečia boli opatrené betónovými panelmi.

V Rákoši sme zo žltej „presedlali“ opäť na zelenú, ktorá viedla popri rákošskom kostolíku, nevynímajúc krásne obrovské platany.

V Červeňanoch upútala našu pozornosť vysoká pec, asi 100 m od hlavnej cesty. Bola postavená spolu so železiarňou v rokoch 1870-1874 Hrlicko-tapolcsánskou spoločnosťou a fungovala do roku 1903. Je vysoká takmer 14 metrov. Táto vysoká  pec v Červeňanoch spracúvala limonit a siderit “predpražený” v milieroch (podobne ako drevné uhlie).

Pracovalo tu okolo 25 robotníkov, pec bola v prevádzke až 44 týždňov v roku, vyrábala surové železo.  Pec bola zrekonštruovaná naposledy v roku 1970. Dnes je udržiavaná pre turistov, sú tu umiestnené lavičky a vysadené stromy. Stručnú históriu železiarní na Slovensku vysvetľuje umiestnená informačná tabuľa. Pred nami zostal posledný úsek vedúci do Ploského, už len nasadnúť do autobusu a máme za sebou ďalšiu vydarenú sobotu.

Po veľkonočných sviatkoch zavítame do neďalekého Tisovca, kde sa pripravuje 34. výstup na Hradovú.

Už teraz sa tešíme…

evon, KST Hnúšťa