Leto je v plnom prúde a príroda ponúka veľa možností. Ani my, hnúšťanskí turisti, sme preto nezaháľali. Druhú júlovú sobotu sme sa vybrali na túru Veporskými vrchmi.

Aj keď toto miesto navštevujeme často, vždy nás prekvapí niečím novým, nepoznaným. Tentokrát  sme zvolili trasu, ktorú sme ešte úplne neprebádali.

Začali sme ako vždy na Skorušine. Po žltej značke miernym stúpaním,  sme prešli na Železnú bránu. Pri jednej z chát nás potešil pohľad na krásne rozkvitnuté lekná. Také, aké môžete vidieť snáď len v tomto období. Po toľkej kráse sme si povedali, že je čas na oddych. Posilnili sme sa jedlom a pitím. No dlho sme na jednom mieste nevydržali a išli sme ďalej.

Naša cesta však netrvala dlho. Lejak nás doslova vyhnal do hory. Tá ochotne otvorila svoju náruč a na chvíľu sa stala našim útočiskom. Dokonca aj čakanie malo na tomto mieste svoje čaro. Minúty prešli veľmi rýchlo a už sme sa v družnom rozhovore pobrali na Pereš.

Počasie však nesklamalo a opäť rýchlo menilo svoju tvár. Dážď striedalo slnko. A tak sme zvolili odvážny plán, trasu po neznačenom chodníku. Nové dobrodružstvo sme napokon zvládli na výbornú. Ani sme sa nenazdali a boli sme dole na Antalove lúke.

Poniektorí tam zostali opekať, chceli naplniť hladné brušká. My ostatní sme sa pobrali do Ráztočného. Pri chate sme dojedli, čo zostalo v ruksaku. A pomaly, v sprievode slnečných lúčov, sme vykročili do Klenovca.

Sme radi, že po dlhšom čase sme boli zase spolu, prežili krásnych pár hodín v prírode. Už 27. júla nás čaká túra do Slovenského raja .

AndyBa