Niekedy sa stáva, že situácia si vynúti urobiť niektoré veci inak ako sa naplánujú. Bolo to tak aj v našom prípade.

Pôvodne naplánovaný turistický zájazd do západnej časti Nízkych Tatier sme pre nepriazeň počasia museli posunúť na iný, najbližší vhodný termín. Bolo to však len o jeden týždeň. 30. september bol dňom, kedy nám meteorológovia predpovedali ustálené počasie, hlavne bez dažďa, sneženia a víchrice. A urobili sme dobre!

Na medzinárodnú diaľkovú trasu E8 sme vykročili osemnásti. Sedemnásti turisti sa rozhodli pre trasu B. Po vyhliadkach z Novej hole a Malého Zvolena sme desiatky paraglajdistov nechali na štartovačke, na holi s ich pestrofarebnými padákmi a vybrali sa z Donovál cez neďalekú osadu Bully, lesnými cestičkami a cez jednu nádhernú horskú lúku do Kališťa.

Kalište je jednou z mnohých slovenských obcí vypálených počas 2. svetovej vojny, avšak je jediná, v ktorej dodnes život nebol obnovený.

Základy zhorených domov ako svedkovia vyvraždenia obyvateľov a vypálenie obce zostali tu, v tichu, pod mohutnými stromami. O živote niekdajších obyvateľov Kališťa informuje návštevníkov tejto národnej kultúrnej pamiatky náučný chodník „AKO ŽILI KALIŠŤANIA“.

Ďalšia skupinka sa vybrala na Končitú (1248) . Prechádzali cez stredne vysoký hôľny vrch Zvolen (1403 m), týčiaci sa nad Donovalmi, ktorý je známy najmä dokonalým kruhovým výhľadom. Bolo možné z neho pozorovať hlavný hrebeň Veľkej Fatry a časť Nízkych Tatier.

Na svoje si prišli aj naši najmladší turisti, pre ktorých je tu dostatok všelijakých atrakcií.

Tí, ktorí sa rozhodli pre trasu A, t. j. výstup na Veľkú Chochuľu, Prašivú, Kozí chrbát…, tí mali pred sebou 25 km po medzinárodnej diaľkovej trase E8. V súčasnosti táto trasa vychádza z Írska, pokračuje územím Británie a v Holandsku vstupuje na Európsky kontinent. Potom prechádza územím Nemecka a Rakúska na územie našej republiky. U nás je známa ako Cesta hrdinov SNP. Od nás potom pokračuje do Poľska… .

Cesta hrdinov SNP, ktorú sme aj my absolvovali (určitý úsek), je najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku. Siaha od Duklianskeho priesmyku až po Devín. Cesta hrdinov SNP prechádza väčšinou významných oblastí Slovenska, ktoré zohrali dôležitú úlohu počas SNP. Aj keď my sme z celkovej dĺžky 4390 km (po E8) prešli len okolo 25 km, ale krásnou západnou časťou Nízkych Tatier.

Jožko nám pripravil prekvapenie v podobe pečených lekvárových buchiet.

Sladké štartovné v Liptovskej Lúžnej. Výstup do Sedla pod Skalkou bol síce strmý, ale zvládli sme ho a boli sme na hrebeni. Cestou do sedla bolo húb ako po daždi. Len kde ich dávať? A tak sme si radšej pochutnávali na brusniciach a čučoriedkach. Trasa po hrebeni ubiehala pomerne rýchlo.

Na Košarisku (1685 m), aby niečo po nás zostalo, sme sa zapísali do vrcholovej knihy.

A zanedlho nás víta Veľká Chochuľa (1753 m). „Tak a sme tu!“ Ktosi vykríkol. Skladáme batohy, kocháme sa. Netreba zabudnúť ani na pitný režim! A čosi aj do žalúdka… . Po chvíľke oddychu pokračuje a sme na Prašivej (1652 m), hôľny vrch. Celý deň máme krásne výhľady na všetky svetové strany.

Občas sa síce „predvádza“ hmla, ale len na chvíľu. Po dlhšom klesaní sme sa dostali do Hiadeľského sedla. Výhľad na Zvolenskú kotlinu i Horehronie nám umožnil Kozí chrbát (1331 m) v Starohorských vrchoch. Výstupom naň sme sa v tento deň zapotili druhýkrát. Ale vôbec nám to nevadilo. Z Kozieho… už viedla trasa na Donovaly lúčnym terénom.

Posledná prestávka na Kečke, Števíkove pálivé feferónky (… aj plamene sme šľahali), Štrosisko, Polianka a sme na parkovisku na Donovaloch.

Všetci 35 sme sa tu po krátkom odlúčení spoločne stretli, zapózovali pred fotoaparátmi. Ochotný p. vodič z Lukovíšť nám umožnil aj krátke zastavenie na Zbojskách (cestou domov).

Bol to náš posledný tohoročný turistický zájazd a tradície treba dodržiavať. Samozrejme, že tento rok s turistkou ešte nekončíme. Veď najbližšie nás čakajú potulky po červenej čiare (14. 10. 2017), viď www.ksthnusta.sk.

Srdečne pozývame!

evon, KST Hnúšťa