Byť v Tatrách a zažiť krásny, slnečný deň, na to treba tak trochu aj šťastie. A my sme ho mali. Jánovská túra v Belianskych Tatrách bola toho dôkazom.

Pripravené boli dve trasy. Trasa A, dlhá cca 20 – 25 km a trasa B o dĺžke 10 km spojená s návštevou Belianskej jaskyne. Trasa A patrila medzi stredne náročné, prechod starým pašeráckym chodníkom z Tatranskej Javoriny do Tatranskej Kotliny cez Kopské sedlo. Z Poľska ním pašovali tovar do Uhorska z dôvodu najľahšej prístupnosti. Výlet do doliny Zadné Meďodoly je turisticky obľúbený. Vstup do doliny je cez tiesňavu, ktorá sa nazýva Bránka.

Na severe sa dvíha vápencovo-dolomitový hrebeň Belianskych Tatier. Doline dominujú Muráň /1890 m/. Muráň vstúpil do histórie chovom kozorožcov, ktoré tam kedysi choval knieža Hohenlohe. Ďalej Havran /2152 m/ a Ždiarska vidla /2142 m/, pre turistov však neprístupné. Z druhej strany sa vypínal Jahňací štít. Pri výstupe do Kopského sedla nás vítali domáci – kamzíky tatranské, no zahanbiť sa nedala ani tatranská flóra.

No a na Jána behať bosí v snehu – pre nás obrovská radosť.

Z Kopského sedla sme za necelú polhodinku zostúpili k Bielym plesám. Je tu mimoriadne rušno. Turisti prichádzajú z každej strany. Skupinka našich sa rozhodla aj pre návštevu Zeleného plesa. I keď naše potravinové zásoby boli dostatočné, chuť na „orosený pohár“ nás hnala na Chatu Plesnivec, právom označovanú ako „záhradu Tatier“. Aj popod Bujačí vrch je dnes rušno. O poľských turistov nikdy nie je núdza. A konečne! Šíriaca sa vôňa cesnaku svedčí o tom, že chata už nemôže byť ďaleko.

Do Tatranskej Kotliny sa neponáhľame. Máme dostatok času nadýchať sa tatranského vzduchu a načerpať novú energiu. Príjemne fyzicky unavení /aj keď nechceme, ale musíme/ po absolvovaní spoločnej foto nastúpime do autobusu a vo večerných hodinách sa vraciame domov. Ale nie naprázdno. Aj my sme si domov prepašovali niečo, čo sa dá prepašovať len z Tatier.

A kam najbližšie? 8. júla a 29. júla nás čakajú opäť dve akcie, na ktoré srdečne pozývame!

evon, KST Hnúšťa