Najvyšší čas dobiť baterky. Dnešný deň je na to ako stvorený. Plán trasy Pohronská Polhora – Skorušina. Bude príjemné trochu rozhýbať telo a vyvetrať hlavu.

Motorka prichádza a my sme šiesti. Trochu oklieštená výprava. Našťastie v motorke sedí jeden zástupca rimavskosobotského klubu. Takže je nás „sedem statočných“. Dúfam, že to zvládneme všetci, aj keď máme medzi sebou jedného „blúdneho holanďana“. Rád sa zatúla. Cestou v motorke, po porade meníme trasu dnešnej túry. Bude to zo sedla Zbojská do Skorušiny.

Na vlakovej stanici Zbojská sa rozlúčime s partiou hnúšťanských cyklistov, ktorí sa vybrali do sedla Burda. My ide po svojom. Cestou do sedla Diel nás sprevádza príjemný, osviežujúci vetrík. Počasie nám praje. Po krátkom občerstvení v sedle putujeme ďalej vyhýbajúc sa traktoru s kopou sena. Opozdené jahody sa núkajú ako na podnose. „No nedáš si?“ Chlipavica nás privíta slnkom zaliatym lúčnym porastom, ako aj pracovným ruchom. Stavia sa nová chata, kosí sa tráva. Ľudia zveľaďujú svoje víkendové domčeky. Viditeľnosť je slabšia kvôli oparu a tak len hádame, kde v diaľke môžu byť naše Tatry. Veľká škoda, že Gazdovský dvor ešte nevstal z popola. No nič, treba ísť ďalej. Chodník vedie cez vysokú trávu. Dúfam, že kliešte nás veľmi nepotrápia.

V príjemnej spoločnosti a za pekného počasia cesta rýchlo ubieha a už je tu sedlo Machniarka. Je niečo po obede a my rozmýšľame, či si dáme dlhšiu prestávku alebo to necháme na chatu po Vartou. Žalúdok hovorí, že ideme ďalej, energiu doplníme pod Veprom. V tichom lese, kde len vetrík šveholí listami stromov nás prekvapí náhly lomoz a dupot. Ostaneme stáť ako soľné stĺpy. „Že by macko“? V tom nám chodník skríži statná jelenica. Tiež sa vyľakala, keď nás zavetrila, aj keď ona je tu doma. A už to tu poznáme, toto je náš rajón.

V diaľke sa vypína Klenovský Vepor, spolu s Ľubietovským. Ako dvaja bratia.

Je to pekný pohľad. Už aj telo, aj žalúdok žiada svoje a tak na Varte povyzúvame topánky, osviežime sa pri studničke.

„Ej, ale je tá voda príjemne studená!“

S plnými žalúdkami oddychujeme na drevených laviciach. Necháme sa poláskať poslednými lúčmi slnka, nad Veprom sa už zmráka, ale pršať má až o štvrtej (vraví predpoveď počasia). No nič, aj keď sa nám dobre leňoší, treba ísť ďalej, autobus nepočká. Do Skorušiny prichádzame načas.

Baterky dobité, telo príjemne unavené, hlava vyvetraná, misia splnená.

Do autobusu nastupujeme šiesti, „blúdny holanďan“ nesklamal. Niekde si pomýliť odbočku, asi na Machniarke. Však on sa nestratí, zvládol aj horšie. Pekný a príjemný deň za nami.

Jarka – cvernička pre KST Hnúšťa

Warning: Undefined variable $SLGF_Hover_Color in /www/k/s/u83268/public_html/wp-content/plugins/simple-lightbox-gallery/simple-lightbox-slider-shortcode.php on line 109