Ako už naznačila pozvánka, naša posledná turistická akcia bola prevoňaná históriou. A, že o akciu  bol záujem niet pochýb. Po kratšej prestávke sme absolvovali turistický zájazd do CHKO Cerova vrchovina, slovensko-maďarské hranice. Na výber boli dve trasy. Všetci sme navštívili dvojicu známych hradov, Šalgó a Šomoška. Dvadsiatiôsmi sme si ešte pridali na úvod zahrievacie kolo, výstup na vrch Karanč. Kde to je?

Vrch Karanč sa nachádza v sopečnom pohorí Cerova vrchovina a so svojou nadmorskou výškou 727 m n. m. je najvyšším vrchom spomínanej chránenej krajinnej oblasti. Vrchol je síce zalesnený, ale vďaka rozhľadni je z neho výhľad do širokého okolia. Rozhľadňa sa prediera pomedzi hustý vrcholcový bukový les a vypína sa až do výšky 20 metrov. Má oceľovú konštrukciu a dve vyhliadkové plošiny, z ktorých sa v diaľavách vynárajú hrady Šomoška a Šalgó, široké lesy, ale i mestá ako Lučenec, či Salgótarján a za priaznivého počasia dovidieť až na štíty Tatier. V deň našej návštevy síce až taká viditeľnosť nebola, ale určite trochu námahy vystúpiť na ňu stálo zato.

Žltou značkou sme pokračovali na známu turistickú atrakciu – hrad Šalgó, ktorý sa vypína na strmom sopečnom vrchu vo výške 625 m. Hrad Šalgó je tretí z trojice hradov (fiľakovský hrad, hrad Šomoška) strážiacich dôležitú obchodnú cestu smerujúcu severojužným smerom. Územie je vyhlásené za chránenú oblasť Karancs-Medves, ktorá spojite nadväzuje na CHKO Cerová vrchovina.

Hrad bol postavený v 13. storočí. Dnes sa zachovali len jeho ruiny a zrekonštruovaná veža. Hrad mal významnú úlohu v čase tureckých nájazdov. Medzi hlavné atrakcie v obci Šiatorská Bukovinka nepochybne patrí aj hrad Šomoška s ďalšou raritou – Kamenným vodopádom, ktorý vznikol sopečnou činnosťou pred viac ako 4 miliónmi rokov.

Hrad Šomoška vznikol koncom 13. a začiatkom 14. storočia. Stavali ho Kačičovci, neskôr sa vystriedalo viacero vlastníkov. Osudným sa mu stal rok 1703, kedy hrad dobyli a zbúrali cisárske vojská. Za súčasnú rekonštrukciu vďačíme obnove a konzervácii pod vedením Dr. Gabriela Klúdyho, ktorá prebieha od roku 1971. Cesta k hradu je veľmi pekná z oboch strán. O histórii hradu a prírodných zaujímavostiach v okolí napovedajú informačné tabule.

Takmer po osemhodinovej túre dobre padlo posedenie „Na terase“ v Šiatorskej Bukovinke.

Aj keď myšlienkami sme boli v ďalekej minulosti, všetci (53) sme sa z nej vrátili do prítomnosti a v zdraví domov.

A keďže pomaly, ale isto sa blíži jar, prijmite pozvanie na najbližšiu turistickú akciu, ktorou zahájime 100 jarných kilometrov a to dňa 23. 3. 2024. Tradične, na Klenovský Vepor!

evon, KST Hnúšťa