Slovenská príroda má svoje čaro v každom ročnom období. Keď však leto celkom neskončilo, a jeseň naplno neprejavila svoje farby, vypnúť a načerpať nové sily je ešte o niečo jednoduchšie. Napríklad na turistike. Tá, ktorú sme absolvovali prvú októbrovú sobotu, snáď všetkým vyrazila dych. Nie preto, že by bola tá najnáročnejšia, ktorou sme si prešli. Práve naopak.

Romantická tiesňava Veľký Sokol, ktorá sa nachádza na západnom okraji planiny Glac síce vzbudzovala rešpekt, a bolo treba dávať pozor, aby ste neskončili s premočenými topánkami… Vysoké skalné svahy, ktoré sa naokolo týčili aj do výšky tristo metrov, však človek nevidí každý deň. Navyše, keďže sa väčšinou kocháme pohľadom „zhora“, nezaškodila zmena. Rebríky, ktoré sme museli prekonať, ale priniesli trochu adrenalínu. Členovia Horskej služby ich do tiesňavy namontovali ešte v roku 1956, a práve vďaka nim, sme bezpečne prechádzali do „zeleného raja.“

Vodopády, kaskády, loziace salamandry…To všetko sme si ukladali do pamäte aj do fotoaparátov.

Po tom, ako sa pred nami rozprestrel les Glackej cesty, sa viacerým trasa prechádzajúca krížom cez Slovenský raj, ktorá je označovaná ako náročná, málila. Z pôvodných približne 21 kilometrov sme si ju teda ešte predĺžili.

A aj napriek tomu, že sme nezdolali vrchol tatranských štítov, nám na záver dobre padlo vytúžené občerstvenie. Dokonca s raritným bonusom navyše, ktorý pútal pozornosť snáď všetkých okoloidúcich. Stádo dlhosrstých škótskych kráv totiž ochotne pricupitalo až blízko k nám. Stačila natrhaná tráva v ruke. A úsmev po dlhých kilometroch bol opäť na svete.

pre KST Hnúšťa, MiNi