Predpoveď počasia na prvú októbrovú sobotu bola priaznivá, nesľubovala žiadny dážď, len vo výške 2000 m. malo byť veterno. Nám, hnúšťanským turistom to vôbec neprekážalo, pretože sme mali naplánovanú túru na najvyšší vrch Nízkych Tatier – Ďumbier.

Tak ako vždy,  autobus bol zaplnený do posledného miesta. Aj teraz boli pripravené dve trasy. Jedna zo sedla Čertovice a druhá zo Srdiečka, lanovkou na Chopok, ktorú využili naši najmenší turisti, Martinko a Maroško s rodičmi. Vyviezli sa lanovkou na Chopok, odkiaľ pokračovali na severnú stranu do Jasnej, kde využili atrakcie pre deti. Chlapci sa vyšantili do sýtosti.

Menšia skupinka si to vyšliapala zo Srdiečka na „Štefáničku“. Väčšina turistov si zvolila trasu z Čertovice. Z parkoviska sme prudkým stúpaním po červenej značke za hodinu a pol zvládli prevýšenie 420 m po Kumštové sedlo. Smerom na Králičku už bola trasa príjemnejšia, tu sa striedalo stúpanie s klesaním.

Naše brušká si pochutnali na dozretých čučoriedkach a brusniciach, ktorých tu bolo ešte neúrekom. Výsledok bol fialový úsmev. Na Chate M. R. Štefánika sme sa občerstvili, doplnili tekutiny, teplý čaj sa zišiel.

Miernym stúpaním a obdivovaním okolia /viditeľnosť bola dobrá/ po dobre upravenom chodníku sme vyšli na Ďumbier ani nevieme ako. Turistov pribúdalo, všetci sa chceli fotiť, takže na fotenie nastal poradovník. Tu sme pocítili vietor, ktorý predpovedali. Z ruksakov sme povyťahovali čiapky a hrubšie mikiny. Poniektorí aj rukavice.

Cestou nadol vietor utíchol a bolo zase príjemne.

Mali sme medzi sebou aj „turistických nováčikov“, ktorí celú trasu zvládli statočne /nevadí, že boli otlaky, to sa stáva/.

Smutné bolo len to, že na  chate Kosodrevina mali v ponuke už len buchty na pare. A tak sme sa rozhodli, že predsa neobídeme Zbojská. Kuchári sa mali čo obracať, keď sa päťdesiat hladošov zjavilo vo dverách koliby. Však aj tak to bol náš posledný autobusový zájazd v tomto roku/samozrejme, že nie túra/, tak prečo nie?!

Sýti a zdravo unavení sme sa vo večerných hodinách vrátili domov. Ako dobre, že sme si túto hrebeňovku naplánovali na 1. október. Bolo síce veterno, ale nepotrebovali sme mačky, o tri dni nám už v Tatrách nasnežilo.

Čochvíľa je tu 15. október a nás čaká prechod z Tisovca, cez Tŕstie a Krokavu na Burdu, Rovné. Kto má chuť na relax v prírode, už teraz je srdečne vítaný.

Warning: Undefined variable $SLGF_Hover_Color in /www/k/s/u83268/public_html/wp-content/plugins/simple-lightbox-gallery/simple-lightbox-slider-shortcode.php on line 109