Osem hodín ráno a vystupujeme v obci Chvalová, okres Revúca.

Obec Chvalová leží na terasovej plošine Slovenského krasu, pri vtoku potoka pretekajúceho obcou do Západného Turca. Nadmorská výška v strede obce je 221 m n. m. . Prevažne pahorkatinový povrch chotára tvoria fylity a pyroklastiká andrezitov. Okolie obce je odlesnené, inde sú dubové lesy.

Máme pred sebou nenáročnú, ale dlhú trasu a po krátkej obhliadke kostolíkov, katolíckeho a reformovaného, ktorými nás doprevádzala pani starostka, začíname kráčať po zelenej značke smer Španie pole.

Preskakujúc množstvo potôčikov a krásnymi lúkami sa dostávame na Španô polo, čo v miestnom nárečí znamená pole pána.

Dedinka je to malá, ale tí čo zostali, by neodišli za nič na svete. Prvá písomná zmienka je z roku 1301. Španopolcov volali aj pantalondári, podľa širokých nohavíc Pantalón.  V dedine majú niekoľko prírodných prameňov, vody v nich je dosť po celý rok. V dedine sa nachádza najväčší kostol v okolí.

Vravelo sa, že aká mocná je dedina, taký je aj kostol, hovoria miestny. 

Aj veža kostola je najvyššia v širokom okolí. Veži sa tu hovorí tureň a je z nej nádherný výhľad na celú dedinu. Dedina leží v krasovej oblasti a preto je v jej okolí veľa jaskýň. Dedina trpela častými nájazdami Turkov a ľudia sa pred nimi ukrývali aj v tých jaskyniach. A práve v „diere“, ktorú neskôr nazvali Michova chyža, sa vraj ukrýval človek, ktorý sa Turkov tak bál, že v nej ostal niekoľko rokov.

Ak Vás túlavé topánky zavedú do tejto zabudnutej, ale krásnej dedinky, určite sa napite z prameňa a pokochajte sa výhľadom z najvyššej turne v okolí.

Slnko je čo raz vyššie a nám je teplejšie, príjemný vetrík sa stará o našu pohodu.

Na konci dediny nás čaká miestny chalupár, ktorý nám ochotne urobil sprievodcu a poukazoval nám miesta, ktoré by sme sami nenašli, už spomínaná Michova chyža a Drienocká jaskyňa.

Boli to zážitky, na ktoré sa len tak nezabudne.

Približne v polovici trasy prichádzame k zrúcanine hradu Drienok ako majetok Drienčanskej vetvy rodu Székyovcov  ( z dokumentov hrad vznikol v 13. a zanikol v 15. storočí). Žiaľ, ostali po ňom iba zvyšky základov na južnom svahu vrchu Rúbaň (479 m n. m.) nad potokom Drienok, už len ako „pusta“.

Aj keď máme za sebou už viac ako jedenásť kilometrov, stále kráčame po zelenej značke, ktorá nás privádza do dedinky Slizké. Po malej prestávke pri rázcestníku sa naše cesty rozdeľujú a my sa lúčime s priateľmi – turistami, ktorí pokračujú do Rimavskej Soboty, iní na Potok. Pokojným tempom pokračujeme v plánovanej trase. Ako sa striedajú lesy  a lúky, ani sa nenazdáme a máme pred sebou vodnú nádrž Teplý Vrch.

„Ach, mať tak pri sebe plavky!“

Ešte nejaký kilometer a prichádzame do Budikovian, odkiaľ to už do cieľa našej cesty nie je ďaleko. V Budikovanoch schádzame zo zelenej značky a napájame sa na modrú, ktorá nás dovedie do cieľa dnešnej túry. Posledný úsek kráčame popri vodnej nádrži do známej rekreačnej dediny Teplý Vrch.

Tu naša túra končí, ale nekončí dnešný výlet, lebo sa presúvame autobusom do Rimavskej Soboty, kde si doprajeme malé pivné občerstvenie a potom ešte vlakom do Hnúšte.

Túra za krásneho počasia s vôňou histórie končí, dlhá bola cca 23 km z Chvalovej, do Španieho poľa – hrad Drienok, Slizské, cez Budikovany do Teplého Vrchu, no a čoskoro je tu ďalšia – nízkotatranská. Určite sa máte opäť na čo tešiť!

Ičo a evon, KST Hnúšťa