Voniaca, jedno z najkrajších miest Muránskej planiny. Názov napovedá prítomnosť bohatej kveteny a láka preveriť, či ozaj?

Po šiestich rokoch sme do plánu našich túr zaradili aj Voniacu, ale s oveľa skorším termínom – aprílovým. A veru apríl potvrdil svoje kvality, čo sa počasia týka.

Iste mnohých odradil piatkový lejak a nevábna predpoveď počasia na sobotu. Napriek tomu sa nás na túru vydalo 19 nadšencov, priaznivcov, ktorí už nevedeli doma obsedieť a možno sa chceli aj popasovať s nástrahami terénu a počasia.

Túru začíname v Tisovci na malej vlakovej stanici po krátkom úvode so stručnými informáciami o trase a spoločnom foto do albumu.

Už cestou na Voniacu nás čakajú zaujímavé lokality, výtvory prírody,  aj ľudí. Najprv obdivujeme areál Šťavice – tisovskej minerálnej vody, neskôr židovský cintorín – miesto stratené v lese i čase.

Krátky  oddych máme pri sekvoji – chránenom strome na Dieliku. V neďalekom novom outdoorovom múzeu – Bojisko Dielik vidíme zákopy s figúrami bojovníkov, kde v časoch SNP povstaleckí bojovníci vytvorili obrannú líniu. Od bojovníkov schádzame lesom k Pasekám, k zatopenému vchodu do nedokončeného tunela pod Dielikom. Okolie tunela  je chráneným areálom – zimuje tu približne 11 druhov netopierov  v počte desať – jedenásťtisíc kúskov. Vstupu do tunela už nebránia mreže, len vodný kanál.

Počas obdivovania tohto miesta postupne vyťahujeme pršiplášte – začína jemne mrholiť a po chvíľke už celkom slušne prší.

Schovávame sa v neďalekom menšom tuneli – už na žltou farbou značenom chodníku na Voniacu a prehodnocujeme našu plánovanú túru na Voniacu. Nevzdávame sa a pokračujeme chodníkom ďalej. Vchádzame do Martinovej doliny – súčasť  národnej prírodnej rezervácie Šarkanica s piatym, najvyšším stupňom ochrany prírody. V úzkej doline vytvorenej strmými bralami Strelnice a Šarkanice s mnohými jaskynkami rôznej veľkosti a tvarov je príroda ponechaná svojmu vlastnému životu – a tam, sme sa rozhodli nazrieť aj my.

Popadané kmene stromov tvoria celkom slušnú prekážkovú a obchádzkovú trasu, proste divočina ako sa patrí.

Mrholenie strieda trošku výdatnejší dáždik, čochvíľa prestáva pršať, neskôr znova mrholí. Takto sa s nami hrá aprílové počasie. Pod vrcholom sa zrazu vyčasí a nás ohreje slniečko – tých rýchlejších slniečko víta už hore – na Voniacej, aktuálne vyzdobenej jarnými šafranmi (krókusmi). Na Voniacej si doprajeme dlhší oddych na posilnenie našich žalúdkov. Z vyhliadky obdivujeme okolité bralá a dolinu .

Pôvodný plán opekať sa mení tak, ako to počasie – slniečko sa schováva, oblohu zaťahujú snehové oblaky.  Balíme a postupne, vo viacerých skupinkách sa vydávame zelenou turistickou značkou dole, do Tisovca. Ani sa nenazdáme, už začína zase mrholiť.

Tentokrát sú tieto kvapky iné, celkom hlučne klopkajú na naše vetrovky a pršiplášte – sú to krúpky.

Za pár minút zasypali celú lúku. Aj chodník je celý biely. Strmý, serpentínový a dosť klzký chodník z brala Voniacej nás vedie do lesa, kde sa trošku zmierňuje. Ešte nižšie, na Ľaukove prechádzame pastvinami, tentokrát bez dobytka. Tak, ako sa my vynárame z lesa na lúky, tak sa aj slniečko vynára spoza oblakov a trošku nás osuší a ohreje. Túru končíme v Tisovci na veľkej vlakovej stanici. Slniečko nás sprevádza aj cestou domov. V Hnúšti vystupujeme z vlaku a opäť začína pršať……….nám to už vôbec nevadí.

Príroda, tá silná čarodejka nám aj teraz pripravila nádherné divadlo, v ktorom sme si mohli zahrať aj my.

Naša ďalšia turistická akcia – v poradí tretia jarná, je naplánovaná na soboru 29. apríla 2023. Všetkých Vás pozývame na objavovanie nádherných miest našej prírody.

EMi