KRÁĽOVA HOĽA NA DRUHÝ POKUS

V turistickom kalendári sme mali naplánovaný výstup na Kráľovu hoľu 18. mája, keďže v tom čase bola predpoveď počasia nepriaznivá , túru sme preložili o mesiac neskôr.

Každý jeden deň som sledovala predpoveď, bola priaznivá. A to sa aj potvrdilo/ počasie ako na objednávku/.

Vyrážame netradične z Pustého Poľa a to v hojnom počte 44 turistov. Hneď na začiatku túry odbočíme trochu z trasy a v prekrásnom prostredí obdivujeme „ Hnilecké jazierko“, ktoré je plné vody. Neopatrným krokom sa ľahko môžeme okúpať.

Následne kráčame asfaltovou cestou popri ktorej tečie potok Hnilec. V závere Zadnej doliny opúšťame zelenú značku a následne žltou značkou postupne vchádzame do hustého lesa. Keby len hustý ,ale aj poriadny „stupák“ nás čakal.

Pretíname lesnú cestu za ktorou nasleduje úsek tiahlych serpentín plný malinčia. Ešte že nie sú zrelé, určite by tu obyvatelia lesa nechýbali.

Ani sa nenazdáme a pred nami sa odhalí prekrásny veľký vodopád a skalné bralá Martalúzky. Po stranách potoka kvitne záružie močiarne v plnej svojej kráse. Tesne pod stenami kamenných brál nastane bludisko, úzky chodník ,mokré skaly, kosodrevina a značky nikde.

Netrvalo dlho a žltá značka sa objavila.

Vystúpime pár výškových metrov a po ľavej strane sa vypína Kráľova hoľa v plnej kráse. Neďaleko rázcestia vytŕčajú bralá Martalúzky, ktoré musíme vidieť aj zblízka. Pár metrov na opačnú stranu a už máme pod nohami steny skalného amfiteátra. Fotíme z každej strany. Vôbec sa nám z tohto príjemného prostredia nechce ísť preč.

Pomaly opúšťame Martalúzku ,aby sme čím skôr dosiahli cieľ našej túry. Míňame kosodrevinu, prechádzame trávnatým chodníkom , ktorý je posiaty zvončekom horským.

Ani sa nenazdáme a krížime asfaltovú cestu plnú cyklistov. Kráľova hoľa vo výške 1946 m.n.m. nás víta trošku veterným počasím. Obliekame na seba nejaké vrstvy oblečenia a púšťame sa do vyprázdňovania ruksakov. Aj teraz nie je o výhľady núdza. Vidíme celý Slovenský raj, Spiš, Vysoké Tatry, z južnej strany Horehronie.