Patrí k najnavštevovanejším vrchom Nízkych Tatier. Pramenia pod ňou najväčšie slovenské rieky Čierny Váh, Hnilec, Hornád a Hron. Od roku 1960 je na nej televízny a rozhlasový vysielač. Kráľová hoľa.

Toľko ospevovaná básnikmi a opradená povesťami. A uplynulú sobotu aj náš turistický cieľ. Pre nás turistov veľakrát videná z mnohých turistických prechodov. Tentokrát sme sa na vrchol vybrali z Telgártu. Päťdesiatich nás vietor ošľahával od hlavy po päty.

Čím sme boli vyššie, tým sa viac prejavovala jeho sila.

Zelená značka nás cez Kráľovu skalu zaviedla až do nadmorskej výšky 1946 m, avšak postupne, aby trasu zvládli aj naši najmenší. Poniektorí sa rozhodli pre kratší variant, so zostupom do Šumiaca. Ďalší pokračujeme po hrebeni až k Andrejcovej útulni. Jedinečné výhľady na Spiš, Vysoké Tatry, Liptov, ale aj Horehronie si napriek silnému vetru všetci užívame. Na chvíle oddychu a aby nám „sily neodvialo“ si hľadáme závetrie. Ani sa nenazdáme a k Andrejcovej útulni je to už iba 50 m. Zrubová útulňa slúži turistom ako núdzové ubytovanie celoročne. Kto by si nedal čapovaný Tokáň po dvadsiatich kilometroch?! Zostáva nám už len zostup do Pohorelej, rodiska speváčky ľudových piesní – Veroniky Bodnárikovej, ale aj ten je ešte dvojhodinový.

Slnko pripeká a vietor konečne stráca svoju silu.

Zostup je pomerne strmým terénom, ale opätovná chuť na chmeľový mok nás ženie dopredu. Či už to bol Fülek alebo sobotný Königsberg, máme za sebou ďalší nezabudnuteľný turistický zážitok.

V budúcnosti sa na Kráľovu hoľu určite ešte vrátime, napr. z Liptovskej Tepličky, Vernára … . Tie výhľady stoja zato.

„Hoc aj Pohorelá, malá aj chudobná,

fšak sa jej dedina, žiadna nevyrovná.

Hoc aj Pohorelá na veľkej barine,

ale sú tam ďjovky jako pivónie.

Hoc aj Pohorelá aj medi horami,

ale sú tam chlopci jako maľovaní.“

Pred júlovým výstupom na Bystrú (7. 7.) v Západných Tatrách sú dva voľné víkendy (zatiaľ) na načerpanie nových síl. Pozývame!!!

evon, KST Hnúšťa