KLENOVSKÝ VEPOR V JARNOM ŠATE

Tradičný jarný výstup na Vepor sa uskutočnil 22. marca. Stretli sme sa v hojnom počte, pravdepodobne preto, že mnohí z nás si chceli vychutnať prvé jarné dni na obľúbenom vrchu, akým je Klenovský Vepor.

Prírodné krásy tejto dominanty Veporských vrchov totiž nejedného turistu doslova uchvátia.

Od smerovníka Skorušiná stúpame po žltej značke asfaltovou cestou popri Veporskom potoku a užívame si ticho a chlad doliny, ktorá sa pomaly prebúdza do krásneho dňa. Všimli sme si, že cestu lemujú aj žlté hlavičky podbeľa liečivého a kde-tu sa objavil aj pomaly rozkvitajúci deväťsil biely.

Pomaly sme sa začali približovať k útulni pod Vartou, kde sme si urobili menšiu pauzičku a odfotili sa. Okolie chát lemovali fialové koberce šafranov spišských.

Sú to jednoducho nádherní poslovia jari, ktorých prítomnosť tešila nás všetkých.

Pomaličky sa vydávame vstriec pokoriť skalné bralá Vepra, slniečko stále hreje a nálada v skupine je výborná. Niektorí účastníci si pre istotu doniesli aj turistické nesmeky, no Vepor k nám bol milosrdný a až na pár fliačikov ľadu neostalo po zimných podmienkach na hrebeni už nič. Azda len to, že sa suchá zima podpísala aj na vzhľade smrekového pralesa, ktorý pôsobil trochu smutným dojmom, namiesto toho, aby prekypoval zeleňou.

Na vrchole Vepra na nás ako vždy čakal náš starý známy Jánošík.

Časť masíva Klenovského Vepra je domovom pre smrekové lesy, ktoré boli pre svoj pralesovitý charakter vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu s 5. stupňom ochrany. Svedčia o tom aj početné lišajníky, ktorými sú posiate suché vetvy staručkých smrekov.

Od vrcholu sa niektorí účastníci vydali osviežiť sa k Jánošíkovej slze, studničke nazvanej podľa rovnomennej povesti spisovateľa Ladislava Ťažkého.

Klesáme na Machnáčov grúň a odtiaľ príjemným terénom na vrch Šopisko, kde sa odpájame od turistického chodníka. V blízkosti sa nachádza pár chát s rybníkmi, ktoré boli posiate žabími vajíčkami a zočili sme aj niekoľko páriacich sa skokanov hnedých.

Veď aj o tom je jar.

Klesáme lesnou cestičkou a pomaly prichádzame ku chate, kde nás čaká občerstvenie od „chatára spod Železnej brány“. Výborný guľášik, koláčiky, kávička, no čo viac by si mohli turisti priať po celom dni chodenia po Veporských vrchoch. A tak sme tento krásny deň zakončili opäť všetci pokope v spoločnosti dobrého jedla, smiechu a vravy.