CESTOU NA OSTRÚ PO MEDVEDÍCH STOPÁCH
4. 5. sme absolvovali tradičný výstup na Ostrú, v poradí 53. ročník. Pominulé roky sme chodili z Klenovca a preto dnes si to zopakujeme z Rimavskej Píly.
Táto trasa je náročnejšia, takže čaká nás dobrý kardio výstup. Na konečný počet turistov sme si museli počkať až po vystúpení z motorky, nakoľko cestou vždy niekto pristupoval a ten počet bol nad očakávanie dobrý. 42 účastníkov.
Spoločné foto, príhovor vedúceho a už kráčame cez dedinu po zelenej značke. Za brechotu dedinských psov míňame posledné domy a začína prvé kardio do Sedla Prieslopky. Po čase sa začíname deliť na niekoľko skupín. Každý podľa svojho tempa a možností. Výstup do sedla nám dáva zabrať.
V zablatenom teréne nám cestu skrížili medvedie stopy.
Vyzerá to na celú rodinku, 
takže treba byť ostražití a dúfame, že to ostane len pri tých stopách. Do sedla Prieslopky prichádzame dobre spotení. Toto sedlo by som prirovnala ku krížnym cestám, lebo sa tu križujú 4 cesty. Z Klenovca, Tisovca, Rimavskej Píly a Ostrej (čiže od Hnúšte). Dnes sa tam stretlo aj pár bosoriek. Šabat našťastie nerobili, lebo energiu sme potrebovali na ďalší výstup. Cesta na Ostrú je naozaj ostrá. Prechádzame na žltú značku a pomaly kráčame kamenistým chodníkom do cieľa, na poľovnícku chatu, pri ktorej máme opekačku. Príroda aj tu ukázala aká je mocná čarodejka.
Ešte nedávno tu bol holorub a dnes nás víta zdravý, mladý les, ktorý nás čiastočne chráni pred slnečnými lúčmi. Druhé kardio sme zvládli aj vďaka krátkym prestávkam, počas ktorých sme sa kochali výhľadmi na Kráľovu …, Ďumbier, Chopok, Tŕstrie, Hradovú, Vepor a trocha v opare bol aj rozpoznateľný Kriváň.
Dosť bolo kochania, ide sa ku chate, lebo žalúdok si pýta svoje.
Máme ju na dohľad a tak ideme splniť jeho 
prianie. Nezohrieva nás len slniečko, ale aj ohník pri opekaní všelijakých fajnôt. V družnej debate a hodovaní čas príjemne plynie, ale nás čaká spiatočná cesta do Hnúšte. Pobalíme poloprázdne batohy a zdolávame posledný úsek našej dnešnej túry.
Hore sa išlo, aj keď ťažko, ale dolu? Len teraz zistia moje kolená, že sú na turistike.
Napodiv to ide celkom dobre, až na ten smäd po pečenej slaninke. Míňame Ohrablo a vidina oroseného piva je čoraz väčšia. Ďalšie akcia sa nám vydarila, trochu sme zase ukrojili z tých 100 jarných kilometrov, orosené pivo padlo za obeť, ostalo len pri medvedích stopách a už teraz sa tešíme a aj Vás pozývame na Kráľovu hoľu. A kuknite do albumu fotiek!
Cvernička, KST Hnúšťa
