Ak padne reč na pýchu Slovenska, Vysoké Tatry, väčšine z nás príde na um Gerlachovský štít, Štrbské Pleso, „Lomničák“ či Rysy.

Práve posledný menovaný vrchol však oberá o pozornosť menej známy, no rovnako majestátny, susedný Kôprovský štít, ktorý sa týči do výšky 2363 metrov. My sme si na jeho čaro posvietili predposlednú augustovú sobotu.

Autobus nás doviezol neďaleko Popradského plesa. Ako už v Tatrách býva zvykom, od začiatku túry sme sa mali čím kochať. Zatiaľ čo tí, ktorí chceli dosiahnuť vrchol štítu, mali viac naponáhlo, rodičia s detičkami sa rozhliadli aj po okolí. Popradské pleso je rozlohou štvrté najväčšie, v jeho blízkosti nájdete napríklad Symbolický cintorín obetiam Vysokých Tatier, nenáročnou trasou sa môžete prejsť k populárnemu Štrbskému plesu, alebo si len tak posedieť v Majlátovej chate a občerstviť sa.

Oveľa väčším lákadlom pre väčšinu z nás, aj tých najmenších, však bola túra na Veľké Hincovo pleso. To sa hrdí prívlastkom najväčšie a najhlbšie na slovenskom území Vysokých Tatier. Napriek tomu, že jagavou hladinou láka turistov na zakázané kúpanie, povrchová teplota vody v ňom nepresiahne mrazivých osem stupňov.

Cesta k ľadovému plesu ale bola pekelne horúca.

Ak si však myslíte, že pre náročnosť, mýlite sa. Nad hlavami sa nám týčili Satan, Pekelník či Čertova štrbina. Pod pomenovanie vrcholov, ktoré sú poväčšine cieľom horolezcov, sa podpísali tvoriví pastieri aj lovci pokladov. A my sme si pohľad na skalnaté končiare s radosťou zvečnili.

Naša pozornosť sa však už onedlho upriamila inde. Priamo nad plesom, ktoré sa nachádza vo výške 1944 metrov, sa nám totiž naskytol pohľad na náš cieľ, Kôprovský štít. Masív dostal názov podľa Kôprovskej doliny. Tá sa rozprestiera západne od neho, hojne sa tu vyskytovala rastlina kôprovníček bezobalový.

Na krásnom mieste sme teda načerpali energiu, pred nami však bola ešte dlhá cesta. Serpentíny do Vyšného Kôprovského sedla dali zabrať, veď maximálny sklon do kopca tu predstavoval aj 41,2 percenta. No napriek tomu, že pri výstupe po skalnatom chodníku sme sa zapotili, nebol technicky náročný. Zvládli ho preto mladší aj starší z nás. Dokonca aj štvornohí miláčikovia.

Zo sedla sme si to s radosťou namierili z modrého na červený chodník. Záverečný úsek ale pôsobil na prvý pohľad desivo. Dojem umocňovali úzke skalnaté prechody, na ktorých sa o miesto tlačilo mnoho turistov. Zhodli sme sa však, že cesta na vrchol štítu napokon pôsobila náročnejšie, než skutočne bola.

Tým, ktorí nabrali odvahu, sa ako odmena naskytol prenádherný pohľad do Mengusovskej, Temnosmrečinskej a Hlinskej doliny. Zaprialo nám dokonca aj počasie. Smerom na východ žiarila panoráma s Veľkým Hincovým plesom. Nad ním sa týčil dvojvrchol Vysokej, dovideli sme na húfy turistov na populárnych Rysoch, a v pozadí bol aj Kriváň. Ako na dlani sme mali tiež Temnosmrečianske plesá.

To, čo sme vyšliapali hore, sme ale ešte museli zvládnuť aj nadol. Zvečnili sme si teda krásu, ktorú možno považovať za nedocenenú, keďže na rázcestí sa omnoho viac turistov rozhodlo pre vyššie Rysy… A smelo sme kráčali späť. Bolesť kolien a pot na čele ale rozhodne stáli za to. Rovnako ako osviežujúce pivko a kofola pri Štrbskom plese, na záver takmer desaťhodinovej túry.

A aký bonus, okrem krásnych spomienok, sme si mnohí doniesli z Tatier? Opálenie od silného horského slniečka. Na najbližší výstup na Malú Fatru a jej najvyšší bod Veľký Kriváň, sa preto poriadne vyzbrojte a do tašky si zbaľte aj opaľovací krém. Aj v septembri totiž hlásia krásne slnečné počasie.

Nina