Aj v tomto roku sa do nášho plánu turistických výletov dostal Slovenský raj. Tentokrát sme sa rozhodli zdolať jednu z najdivokejších tiesňav, Sokoliu dolinu a dolinu Piecky.

Predpoveď počasia sľubovala sparný a búrkový víkend, čo nebolo veľmi priaznivé pre celodennú, viac ako 20 kilometrovú túru s množstvom rebríkov a stúpačiek v oboch dolinách. Z tohto dôvodu sme si zdolávanie Sokolej doliny nechali na ďalší výlet do Slovenského raja. Rozhodli sme sa len pre dolinu Piecky s trochu dlhšou trasou cez Kláštorisko.

Biela dolina alebo Piecky je označovaná ako najpokojnejšia a najtichšia tiesňava Slovenského raja.

Názov Piecky je odvodený od tvaru skalných výklenkov, podobných peciam (obrie alebo krútňavové hrnce), ktoré vymodelovala za milióny rokov pod vodopádmi padajúca voda. Druhý, menej používaný názov Biela dolina, je podľa výrazne bielej farby štrku nachádzajúceho sa v koryte potoka v spodnej časti doliny, ktorá vyniká hlavne pri  nízkom stave vody, keď sú úlomky vápenca suché.

Pokojne, miestami až ospalo, pôsobí táto malebná, asi 4 kilometre dlhá dolina.

Asi po trištvrte hodine pozvoľného stúpania po žlto značenej turistickej trase prichádzame k prvému exponovanému miestu. Z výšky 13 metrov padajú vody Veľkého vodopádu. Dlhým kovovým rebríkom zdolávame Veľký vodopád. Tiesňava pokračuje ďalej sústavou kaskád, nazývaných Kaskádový vodopád. Drevené rebríky nás vedú priamo ponad koryto potoka Piľanka k druhému, osem metrov vysokému Terasovému vodopádu. Po prekonaní posledného vodopádu sa reliéf zjemnil a vo výške 945 m. n.m. vychádzame z doliny Piecky. Po krátkom oddychu pokračujeme Glackou cestou, bývalou furmanskou cestou spájajúcou Spiš s Gemerom, na Kláštorisko až do cieľa našej túry, do Podleska.

Na Kláštorisku obdivujeme postupne odkrývané ruiny kartuziánskeho kláštora z 13. storočia a neďaleký symbolický cintorín so zrúcaninami stredovekej kaplnky. Počasie nám praje, obloha je síce zatiahnutá, ale bez búrky a vytrvalého dažďa. Len slabá prehánka a dvíhajúci sa vietor nás z Kláštoriska poháňa smerom na Podlesok. Času máme dosť, tak sa časť z nás vyberie dole k Hornádu a Prielomom Hornádu, do Hrdla Hornádu a ďalej do Podleska. Druhá časť volí z Kláštoriska zelenú turistickú značku alebo žltú a červenú značku, ktorými sa tiež dostávajú do Podleska. Na záver túry sa na nás usmialo aj slniečko, vykuklo spoza oblakov a my môžeme obdivovať panorámu Vysokých Tatier. Na Podlesku ešte aj o piatej popoludní vládne čulý turistický ruch s množstvom sprievodných zábavných akcií pre deti aj dospelých, odkiaľ sa nám neveľmi chce odísť. Nakoniec, predsa len nastupujeme do autobusa, príjemne unavení a spokojní vraciame sa domov.

EMi