Naša treťomarcová túra, ktorej sa zúčastnila dvadsiatka turistov, viedla menej známa Kocižská dolina. Vláčikom sme sa premiestnili do neďalekého Hrachova, kde je úvod našej túry. Začíname na modrej. V dedine ešte vládne kľud. Kde tu prebehne po dvore mačka, zašteká pes. Opúšťame Hrachovo a vydávame sa cez Kobyľ na Holubín.

Dnešná túra je z tých menej náročných, ale keďže snehu je dostatok, slniečko akési zubaté, je typicky zimná. Cestou sem-tam opustená chalúpka. Na Holubíne si urobíme občerstvovaciu prestávku. Teplý čaj, trochu „vitamínov“ a ide sa ďalej. Po niekoľkých metroch sa nám žltá značka niekde „vytráca“ a naša dvadsaťčlenná družina je už minulosťou.

Po značke i bez značenia, takpokračujeme v smere do Lehoty nad Rimavicou. Čochvíľa pred nami masív Sinca a pod ním náš cieľ.  Už len „zbehnúť“ z kopca a do našej štatistiky, ktorú vedie Ľubčo, si môžeme pripísať ďalších cca 17 km pešej chôdze. Keďže na Rimavici máme kopec známych, kolegov, či príbuzných, nedá sa nepozdraviť ich. Náhodné, ale milé bolo privítanie pána starostu na obecnom úrade.

Posledné 2 km musíme absolvovať po štátnej komunikácii smerom do Rimavskej Bane a odtiaľ linkovým spojom do Hnúšte.

A tak je naša posledná zimná túra za nami, lebo tá najbližšia (na Vepor), bude až 24. marca a to už bude prvý jarný deň za nami. Za akých podmienok sa naň vyberieme, bude pre nás prekvapením. A kto sa k nám pridá, toho čaká na záver túry prekvapenie. Za KST Hnúšťa srdečne pozývam!

evon, KST Hnúšťa