Za nami ďalší víkend a my máme za sebou návštevu ďalšieho národného parku. Tentokrát sme sa zo Západných Tatier presunuli do Veľkej Fatry. Vybrali sme sa na jej tretí najvyšší kopec – Rakytov /1567 m/. Sobotňajšia túra bola výnimočná tým, že o miesta v autobuse sme sa podelili s členmi turistického oddielu KOS Rimavská dolina Tisovec. A tak sa spoločne vydávame na Dolný Liptov, do Liptovských Revúc.

Horáreň Teplô, náš východiskový bod. Po žltej prudko stúpame Teplou dolinou, prielomom Teplého potoka s priľahlými zalesnenými komplexami a ukážkami krasového reliéfu. Prvá zastávka je až pri chate Limba, ktorá slúži pre turistickú verejnosť celoročne.  Z pred chaty je nádherný výhľad na západný hrebeň Nízkych Tatier.  prenádherné.

Od Limby značka pokračuje do severného Rakytovského sedla, kde sa pripája na ostatné trasy Veľkej Fatry. Zo sedla je to na Rakytov už len chvíľka. „A sme tu!“ Poniektorí zadýchaní, spotení všetci, vyťahujeme z batohov čosi s dlhým rukávom a možno aj niečo na zahriatie. Našťastie neprší, aj viditeľnosť je dobrá, len sa akosi rozfúkalo. Pózujeme, sólo, duo, spoločne, od severu, od juhu… . Chvíľu ešte zotrváme. Výhľady sú ozaj na každú svetovú stranu

Keďže vietor nie a nie utíšiť sa, je čas vykročiť ďalej. Do sedla pod Čiernym kameňom. Odtiaľto už zostávalo zostúpiť po červenej do Strednej Revúcej a rýchlo sa občerstviť „chmeľovou polievkou“. Skupinke piatich hnúšťanov sa nám málilo a tak sme si trasu ešte predĺžili o cca 5 km /situácia to dovoľovala…/. Namierili sme si to ešte do sedla Ploskej. Privítal nás útulný drevený prístrešok s rýchlym občerstvením /samozrejme z vlastných zásob/.  A že fúkalo? Išlo nás uchytiť. „Rýchlo do doliny!“, zavelil Ondrej.

Do Vyšnej Revúcej zostupujeme po žltej, vietor sa stratil, slnko páli, maškrtíme na čučoriedkach. A zrazu pred nami salaš. „Jéj, keby tak mali žinčicu“, v duchu som si pomyslela.

A odrazu: „Aha klenovčania!“ „Aha hnúšťania!“ Zo salaša vybehne chlap so ženou, pôvodne z Klenovca. Len tej žinčice nebolo, ba ani syra.

Vraj všetko išlo na predaj. „Smola, ide sa ďalej.“ Ale aj tak nás toto milé a krátke stretnutie potešilo.

Pridáme do kroku, nech nie sme poslední. Vchádzame do malej liptovskej osady Vyšná Revúca, odtiaľ sa musíme ešte presunúť do Strednej Revúcej, ale nie je to nič hrozné. Cestou sme natrafili sa dom doc. Ing. Miroslava Sanigu, CS. s rozprávkovou vtáčou záhradou. „Náš autobus!“ A sme tu. Napriek tomu, že sme si pár kilometrov pridali, poslední nie sme. Stíhame aj pivečko, aj zmrzlinu.

Všetci sú v poriadku a tak nám nič iné nezostáva, len návrat domov, z Liptova na Gemer. Keďže túra patrila medzi náročnejšie, všetkým dobre padlo krátke posedenie na Zbojskách, či už pri haluškách, guľáši alebo cesnačke. Turistická akcia splnená na 100%. Najbližšia túra pripravená na 23. 7. 2016 nebude v žiadnom národnom parku, ale určite si ju nenechajte ujsť.

Aj v našom blízkom okolí je čo obdivovať. Bude ním „Náučný chodník Ipľa“ a okolie Ďubákova. Už teraz sa tešíme!

evar, KST Hnúšťa