NA OLTÁRNOM – AKO NA OLTÁRI
Leto a akcie nášho klubu turistov sú už v plnom prúde. Tak, ako sa v lete striedajú horúce, slnečné dni s menej teplými a daždivejšími, tak sa striedajú aj naše túry – dlhšie s kratšími, ľahšie s náročnejšími, tie v blízkom okolí striedajú vzdialenejšie. Ako každý človek má rád iné počasie, tak každý turista obľubuje iný typ túry.
Bolo tomu tak aj poslednú sobotu – náročnejšiu túru v našom nádhernom národnom parku, na Kráľovu hoľu, za vynikajúceho počasia, vystriedala túra menej náročná vo Veporských vrchoch za úplne iného – svojim spôsobom pekného počasia.
Do Veporských vrchov chodievame každý rok a viackrát počas roka – na tradičné a spomienkové výstupy, ale aj na menej známe zákutia a miesta. V pozvánke na našu akciu, na predposlednú júnovú sobotu svieti jednoduchý názov „Oltárne“.
Slovko „Oltárne“ môže u nezainteresovaných vyvolať zvedavosť, čo to je.
Je to nejaký slangový názov usadlosti, ktorú poznajú len domáci obyvatelia alebo je to nejaký kopec, dokonca by to mohla byť nejaká časť chrámu, kde okrem oltáru je ešte aj časť nazývaná „oltárne“?
Veru tak, „Oltárne“ je skutočným oltárom zeleného chrámu vo Veporských vrchoch s ozajstným pokojom, v ktorom môžete oddychovať aj celý deň bez obavy z vyrušovania húfmi okoloidúcich turistov.
O týchto faktoch sme sa presvedčili v sobotu 22. júna 2024. Šestnásť sa nás ráno pred deviatou hodinou zišlo v Skorušine, na konečnej zastávke autobusu. Po úvodnom slove so stručnými informáciami vedúceho akcie o túre a spoločnom foto sme sa vybrali nám dobre známou dolinou popri Veporskom potoku na Tri vody a ďalej k útulni Pod Vartou. Pri útulni je pripravené ohnisko – opekanie sa nevynechalo.
Dusno, ktoré nás sprevádzalo dolinou k útulni vystriedal vetrík.
Oblaky spoza Klenovského Vepra
zvedavo nazerali, ako nám ide opekanie. Internetoví pomocníci s radarovým sledovaním počasia pri útulni mávajú voľno, tak sme len sledovali smer vetra, či hrmotné oblaky idú našim smerom. Po občerstvení sa opečenými a inými fajnôtkami z našich batôžkov a krátkej úvahe v zmysle „byť, či nebyť“, lepšie povedané „ísť ďalej podľa plánu, či vrátiť sa naspäť do Skorušiny“ sme sa podujali ísť ďalej podľa plánu – objavovať staršie ako staré, kamenné oltáre bizarných tvarov a veľkostí – na Oltárne. K tomuto rozhodnutiu nás posmelilo aj slniečko, tiež bolo zvedavé, čo urobíme.
Cestou od útulne Pod Vartou sa nám naskytovali výhľady 
na Klenovský Vepor, Hradovú, Trstie, Ostrú, aj na vzdialenejšie kopce – známe aj neznáme. Okrem výhľadov do diaľky, okolitej zelenej nádhery a vdychovania úžasných vôní lesa s kríkami zarastajúcich polomov, bolo potrebné sledovať aj terén pod nohami. Tu sa objavovali chutné lesné jahody, akoby naloženými v tom najsladšom cukre a ako inak aj s nespočetnými kuriatkami – našiel sa aj dubáčik – dva. Najkrajšou odmenou boli vlastné skalné „oltáre“. Sú vystavené na obdiv, aj na skúmanie alebo ako vyhliadkové miesta.
Hrkotajúce oblaky od Vepra nás donútili nechať oltáre na obdiv iným, natiahnuť si pršiplášte a pokračovať lúkami, lesom i bukovou alejou.
Dážď ustal, oblaky sa vybrali do inej doliny a nás do Rátočna – do záveru túry priviedlo slniečko. Každý z nás si z Oltárneho priniesol 16 kilometrov úžasných dojmov a pokoja – som si tým úplne istá.
Ak chcete aj vy oddychovať v našich nádherných vrchoch a spoznať nové zaujímavé miesta, pridajte sa k nám v prvú júlovú sobotu – na túlačky – do Šoltýsky.
EMi
