Jedenásty marec je podľa astronomických počtov ešte zimným dňom a podľa meteorologických už jarným.

Či zimný alebo jarný, dvadsaťtri členov a priaznivcov nášho klubu turistov sa vybralo v tento deň  na turistický prechod našimi Poľanami.

Tak, ako sa striedalo počasie , kedy nás chvíľu ohrievalo slniečko a hneď nato ofučal pravý severák – takmer odnášajúci našich najmenších turistov, aj naša trasa viedla striedavo turisticky značenými chodníkmi, aj poľnými – neznačenými chodníkmi.

Trasu sme začali v Tisovci na vlakovej stanici Mesto s prvým spoločným fotografovaním na námestí. Z Tisovca nás najprv viedla modrá turistická značka a po chvíľke zas náučný chodník „Poďte s nami za sysľami“.

 Sysle sme nevideli – no, kto by v takej zime dobrovoľne vykúkal vonku?

Z náučného chodníka nás poľná asfaltka a neskôr modro značený turistický chodník priviedol do Suchých Dolov. Ďalej sme pokračovali zelenou farbou značkovaným chodníkom. Po lúkach a prvých výhľadoch na Okrúhlu skalu, Kášter, svižný lesný chodník nás vytiahol na hrebeň Poľany.

Tisovskou Poľanou sme prešli vo výške 830 m n. m. . Vrchol Poľana je o pár metrov vyššie, v 884 m n. m. .  Nasledujúcich 2,6 km cesty na Klenovskú Poľanu nás sprevádzali neskutočné výhľady na okolitú panorámu našich známych – Ostrú, Tŕstie, Stolické vrchy počnúc Kohútom až po Stolicu, aj Fabovu hoľu, vpredu zase Hradovú, ďalej vľavo Klenovský Vepor, vzdialenejšiu Drahovú, aj bližšie Oltárne, Za Borovou,  Cisársku hoľu, Slopovo, Sinec.

Na obdiv boli aj okolité lúky,  brezové hájiky, domčeky a chalúpky – príbytky našich predkov a súčasné víkendové chatky.

Klenovská Poľana nás zo svojich 848 m n. m. doslova sfúkla dole do doliny.

Pôvodným plánom bolo ukončenie túry v Ráztočnom. Hodín bolo málo, času do príchodu autobusu zo Skorušiny v silnom vetre veľmi veľa, tak sme sa rozhodli prekľučkovať až do Klenovca. Sprvu sme sa držali zelenej turistickej značky, ktorá  z Klenovskej Poľany pokračuje cez Sedlo Babiná až do Rimavskej Píly. Poľná cesta z Klenovskej Poľany, ktorou sme sa vybrali nadol, opustila zelený turistický chodník a stočila sa k Čerešňovému potoku. Za Čerešňovým potokom sme sa znova napojili na turisticky značkovaný chodník – tentokrát to bol modrou farbou značený – nám dobre známy chodník, ktorým v posledných rokoch chodievame na májovú Ostrú. V Pavlínke nás poriadnym brechotom pozdravili štvornohí strážcovia a čochvíľa sme boli v Klenovci na námestí.  Po siedmych hodinách – dvadsiatich kilometroch túry, s celkovým stúpaním 630 metrov a celkovým klesaním 710 metrov, dobre vyfúkaní, ale očarení neskutočnými výhľadmi sme sa spokojní vrátili domov.

Ďalšou našou akciou je jarný výstup na Klenovský Vepor 25. marca 2023. Aký bude? Jarný alebo zimný? Na objavovanie známych aj nových zákutí a krás Klenovského Vepra srdečne vás pozývame.

EMi