Túto sobotu (19. 3. 2022) máme za sebou výstup na Klenovský Vepor. Poviete si, „zase Vepor“? Áno, zase Vepor.

Vepor, ktorý patrí medzi Veporské vrchy. Najvyššia je síce Fabova hoľa, s ktorou sa neviem akosi pomeriť, alebo ona so mnou? Náš Vepor je síce druhý v poradí podľa výšky, ale dominantnejší, ospievaný v piesňach a opradený povesťami.

Je známe, že Jánošíka zlapali v Klenovci, na Mravcovom vŕšku u svojho druha Uhorčíka a my si myslíme, že cestou k nemu, niekde na Vepri ukryl nejaké zlaté dukáty.

Tak sa ich každý rok snažíme objaviť. Túto našu snahu voláme jarný výstup na Vepor. V Skorušine sa nás zišlo 24 nádejných šťastlivcov. Niektorí majú so sebou aj železá, ale detektory kovov to nie sú. 

Cesta začína dlhou dolinou na Tri vody. Každý nasadí vlastné tempo, lebo sa treba zahriať. Dolina býva studená. Na Troch vodách nás už zohrievajú príjemné slnečné lúče. Pred nami je presun na Chatu pod Vartou. Snehu je málo, cesta suchá, kráča sa nám príjemne. Ani na Varte snehu niet, ale ešte ani jarné krokusy. Jar si dáva načas.

Pred výstupom na Vepor sa treba posilniť. Nevieme, čo nás na trase čaká. Jarný výstup býva často zradný a náročnejší, ako ten z trilógie. A je to tu! Snehu začína pribúdať a obúvajú sa stúpacie železá, čiže nesmeky, lebo skaly pod snehom sú zľadovatené. Máme šťastie, Vepor nás pustil k Jánošíkovi s truhlicou. Za slnečného počasia sa nám odkrývajú malebné výhľady Vysokých a Nízkych Tatier, Hradová, Okrúhla skala a tiež dvojča nášho Vepra, Ľubietovský Vepor. Ako správni turisti nasledujeme červenú značku. Tá nás vedie strmým zostupom, ako inak, tiež zľadovateným, ale dali sme to.

Dobré zvyky sa majú dodržiavať a tak nás čaká malá zastávka na chate nášho člena pod Železnou bránou. Dnes to bude bez kapustnice, ale dobrá káva a teplý čaj sa tiež rátajú. Možnosť opekania je vítaná a niektorí z nás to radi využili. Dobre sa sedí pri teplej peci, ale treba ísť na autobus. Zlaté dukáty nám Vepor síce nevydal, ale my sme aspoň na chvíľu zabudli na svoje starosti, vyvetral nám hlavy a dobil nás zdravou veporskou energiou a to by sme si za žiadne zlaté dukáty nekúpili. A keďže človek nikdy nevie, o rok to skúsime znova!

cvernička Jarka, KST Hnúšťa