Hovorí sa, že raz a dosť, ale nejako sa stalo, že našou ďalšou akciou, ktorá sa konala 5. 3. 2022  mám opísať ja. Tak to znovu skúsim.

            Plán trasy – Brezno – rozhľadňa – Dedečkova chata – Brezno. Vo vlaku sme sa stretli v hojnom počte, rôzneho vekového rozpätia. Ja len dúfam, že sa nikto nestratí a hlavne, že ja nič nestratím, lebo sa mi to nejako v poslednej dobe stáva. Brezno nás privítalo zatiahnutou oblohou, ale celkom príjemnou teplotou.

            Vedúci akcie nabral smer k rozhľadni. Nie všetci ho nasledovali, ale väčšina dala na jeho orientačné schopnosti, lebo iné orientačné body nejako chýbali.

Trasa viedla rôznym terénom, kde tu blato, potom lúka, nejaké ľadové pole a nakoniec horský chodník už aj s orientačnými tabuľami.

Pri rozhľadni sme sa stretli všetci. Pokochali sme sa výhľadmi na naše horstvá, Nízke Tatry – Ďumbier, Chopok, na opačnej strane Chvatimech a ako inak, aj náš majestátny Klenovský Vepor v celej svojej kráse. Ako ďalej? Časovo sme to mali tak, tak. Dedečkova chata alebo Brezno. Zvíťazila Dedečkova, ideme, stíhame. Cesta dole kopcom samý ľad. Musíme ju obchádzať po snehu. Len za nami sa ozval nejaký výskot a rachot. To nám naši malí turisti ukázali, ako to treba zliezť. Jeden na chrbáte a druhý na bruchu sa šmýkali dolu cestou až im rebrá hrkotali. Bez ujmy na zdraví sa na konci postavili a bežali ďalej. Nebežali len oni, ale aj pár srniek, ktoré sme vyplašili a tiež si iste pomysleli, „ach tí turisti, nedajú si pokoj a nám pokoj nedoprajú“.

Blížiacu sa jar nám pripomenuli prvé jarné kvietky vykúkajúce zo suchej trávy.

Na chate dobre padla kávička, guľášik, či palacinky. Spiatočnú cestu sme absolvovali v časovom limite a všetci. Až na moje rukavice, ktoré nejako zmizli. Tak sa mi to podarilo znova /niečo stratiť/. Ale čuduj sa svete, Ondrik Ilčík, koho stretne, tomu núka rukavice na predaj, že našiel a ono tie rukavice boli moje. Tak som ich kúpila. Za čo? To Vám iste rád porozpráva on sám. V Tisovci sme mali bonus navyše. Exkurziu v depe, kde sa starajú o parnú lokomotívu aj s výkladom. Naša túra mala cca 11 km. Ale turistika nie je len o počte km, ale aj o pocite, aký si človek odnáša so sebou.  A myslím si, že v tomto vlaku sedeli ľudia, ktorí boli súčasťou vydarenej akcie a ten dobrý pocit mali. Tak zas niekedy nabudúce.

cvernička Jarka, KST Hnúšťa