Potôčik žblnkoce, vtáčiky spievajú, v pozadí príjemná muzika. Ach, ako sa mi dobre sníva. Len to nejako dlho trvá. Otvorím oči a to si môj budík spieva. Nechápem čo sa deje. Veď je sobota! A v tom mi došlo… . Dnes ideme klenovskými vrchmi. Takže to dám pekne bod za bodom.

BOD l: Presun z Hnúšte do Skorušiny autobusom. Po vystúpení z busu nás vítajú kolegovia z KST Utekáč, ktorí dnes idú „Utekáčsku tridsiatku“. Vedúci našich turistov tradične privíta a dá inštrukciu o dnešnej trase. Dáme spoločné foto a ide sa.

BOD 2: Pomaly stúpame hore chodníkom. Slabý vietor a padajúce farebné lístie nám ohlasujú prichádzajúcu jeseň. Prechádzame popod „Titanik“. Je to výbežok skalnatého tvaru, ktorý pripomína potápajúcu sa loď zo známeho filmu. Míňame chatu, kde svojho času bývali mnísi. Ďalej cestou pozdravíme známych na ich chate. Domáca pani nás pohostí ešte teplými otrubovníkmi. Znie to divne, ale boli výborné. (Už aj my máme recept). Zatiaľ ideme po neznačenej trase popod Machnáčov grúň.

BOD 3: Presúvame sa na červenú značku, ktorá nás zavedie na Tri chotáre. Sme pánmi svojho času, ponáhľať sa nemusíme. Cestou do kopca zbierame hríby, ktoré na nás vykúkajú krajom cesty.  Míňame Tri chotáre a ďalej stúpame.

BOD 4: Železná brána sa premenila na skládku vyťaženého dreva. Je to smutný pohľad. Kde ešte nedávno bola hora, dnes je planina. Ja len dúfam, že ťažbári vedia čo robia a raz tam zase bude zdravý les.

BOD 5: Pod Železnou bránou má chatu náš dobrý kamarát, tiež turista, ktorý nám ponúkol možnosť opekačky. Tuším nám už aj vytrovilo. Špekačky, slaniny, klobásy v batohoch oťažili. Je najvyšší čas prijať jeho ponuku. No, ale to by nebol on, keby nám nepripravil prekvapenie. Kotlík plný guľášu, troch pivka, medíku. Kto by odolal? Dobre nám to padlo. A čo naše zásoby? Tie ostali v hanbe. Veľká vďaka kamarát náš!

BOD 6: Guľáš zjedený, pivo vypité, medík rozobratý. Najvyšší čas rozpustiť túto veselú a spokojnú družinu, autobus nepočká (aj keď Jarko sľúbil). Rozlúčime sa s našim hostiteľom a v dobrej nálade a rýchlym krokom smerujeme na zastávku. Stihli sme! Klenovské vrchy nás dnes prijali, aj keď trochu potu zobrali. A čo nám dnes vrchy dali? No predsa výhľady. Tiché nebo nad nami, Vepor, Chopok, Kráľova a tiež Tatry pred nami. Fotiek máme plné vrece, podeliť sa o ne chcete? Je to v našom záujme, nájdete ich v albume. Dnes to nebolo o tatranských výkonoch, ale o príjemne prežitom dni s priateľmi, ktorí majú spoločnú „úchylku“ zvanú turistika. Takže koľko bodov za túru? No predsa 100!

cvernička, KST Hnúšťa